Odporúčal vám niekto v nemocnici konkrétnu pohrebnú službu s tým, že nikde inde vám neponúknu kvalitnejšie a lacnejšie služby?
Tajným zmluvám, mnohokrát len ústnym, na základe ktorých zdravotnícke zariadenia dohadzovali nebožtíkov vybraných pohrebnictvam, je od januára tohto roku koniec.
Ešte pred časom ste sa mohli stretnúť s tým, že nemocnice si nejakým spôsobom zazmluvňovali pohrebné služby, ktoré im prevážali zosnulých v areáli nemocnice. Tam ich následne umiestňovali do chladiacich zariadení týchto nemocníc. Pohrebné služby zneužívali svoje postavenie, a to tým, že kontaktovali pozostalých a nejakým spôsobom sa im vnucovali.
Aké nekalé praktiky sa vyskytovali v minulosti a do akej miery sa podarilo týmto zákonom informovanie v spomínaných zariadeniach odstrániť?
V minulosti mali zdravotnícke zariadenia podpísané zmluvy s jedinou pohrebnou službou na výkon určitých činností pri nakladaní s mŕtvym. Táto pohrebná služba bola zvýhodnená oproti ostatným pohrebným službám, nakoľko mohli hneď ponúknuť svoje služby pozostalým. Považujeme za najdôležitejšie zdôrazniť, že pozostalý má právo na výber pohrebnej služby. Uplatnením svojho práva bude mať fakticky zabezpečené to, čo sa očakáva, a to rovnaké podmienky na trhu pohrebných služieb. Súčasné znenie zákona ukladá také povinnosti zdravotníckym zariadeniam, ktoré zaručia rovnaké podmienky pre pohrebné služby a zabránia klientelizmu. Zákon č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve vytvoril predpoklady pre trh pohrebných služieb najmä tým, že právo obstarávateľa pohrebu na výber pohrebnej služby vyzdvihol. Tomu slúžia ustanovenia zákona, ktoré požadujú podpis obstarávateľa pohrebu pri odovzdávaní ľudských pozostatkov zo zdravotníckeho zariadenia ním vybranej pohrebnej službe.
Pozostalý nesmie očakávať, že mu zdravotnícke zariadenie poskytujúce ústavnú zdravotnícku starostlivosť ponúkne informáciu o pohrebnej službe. Tieto informácie si musí získať sám a sám zabezpečiť pohrebnú službu ich oslovením v mieste ich pôsobenia, v kancelárii pohrebnej služby. V prípade, ak v nemocnici pozostalým ponúknu jednu konkrétnu pohrebnú službu, je takéto porušenie zákona potrebné nahlásiť orgánom dozoru nad oblasťou pohrebníctva, ktorými sú miestne príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva. Ich zoznam je uvedený v prílohe č.1 zákona 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Tieto orgány môžu uložiť blokovú pokutu tomu, kto sa dopustí priestupku podľa § 32 ods.1 písm. b) do výšky 66,- € a poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti uloží pokutu za iný správny delikt podľa § 33 ods.3 písm. e) od 300,- € do 10.000,- €.
Koľko prípadov porušení zákona o pohrebníctve v časti, ktorá zakazuje propagovať pohrebné služby v zdravotníckych zariadeniach, ste zistili?
Nakoľko výročné správy sa spracúvajú za rok 2011 (od kedy je platný nový zákon o pohrebníctve), až začiatkom budúceho roka, skúsenosti s uplatňovaním nového zákona budú v ňom zhrnuté až neskôr. Na základe podávaných sťažností zo strany jednotlivých pohrebných služieb je už zrejmé, že niektoré regióny Slovenska si ešte nový zákon celkom neosvojili.
Zákon o pohrebníctve zakazuje propagovať pohrebnícke služby v zdravotníckych zariadeniach, a to nielen ich prevádzkovateľom, ale všetkým, ktorí zaobchádzajú „s ľudskými pozostatkami a s ľudskými ostatkami,“ teda aj zdravotníkom. Prax však výnimočne môže byť iná, ako káže zákon.
Polícia odhalila v leto v roku 2011 kuriózny prípad – sanitár bral úplatky za sprostredkovanie tiel nebohých majiteľovi pohrebného ústavu. Prípad sa stal v Nitrianskom kraji, konkrétne v Topoľčianskej nemocnici. Sanitára vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii obvinil z prijímania úplatku a majiteľa pohrebníctva z podplácania.
O čo vlastne išlo? Ako dodáva kpt. Mgr. Michal Slivka, hovorca Prezídia policajného zboru, podľa policajných informácií sanitár z nemocnice prijímal úplatky od majiteľa pohrebného ústavu za sprostredkovanie tiel nebohých. Za jedno telo si vypýtal 15,- € Z doteraz zistených skutočností prijal sanitár od konca mája do začiatku júla 2011 úplatok najmenej štyrikrát, čiže minimálne 60,- €.
Sanitárovi hrozí trest odňatia slobody na tri až osem rokov, majiteľovi pohrebného ústavu jeden až päť rokov za mrežami. Obaja sú stíhaní na slobode. Ďalšie podobné prípady sa už nevyskytli.
V trestnoprávnej úprave sa podľa slov hovorcu úplatkom rozumie vec alebo iné plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok. „V súčasnej dobe platná právna úprava, ukladá povinnosť každému, kto sa hodnoverným spôsobom dozvie o spáchaní trestných činov korupcie (niekto úplatok žiada, alebo ponúka), oznámiť to orgánom činnému v trestnom konaní, a to buď polícii alebo prokuratúre. Neoznámením korupčných trestných činov sa sám dopúšťa trestného činu,“ uzatvára Michal Slivka.
www.pohrebnictvo.sk, www.slovenske-pohrebnictvo.sk